Ďalším architektom z Prešova, ktorého si predstavíme v rozhovore, je Ing. arch. Marián Ferjo. Stojí za budovou galérie na Okružnej ulici a tvorí v ateliéri Tristan studio. Venuje sa predovšetkým zeleným a pasívnym stavbám.

Čo si predstaviť pod pojmom zelená architektúra?

Ľudia si často pod týmto pojmom predstavujú stromy, zeleň, zelené steny, kvetináče a rôzne úpravy. Zelená architektúra je v podstate o tom, že stavba počas svojej prevádzky produkuje škodliviny a spotrebúva energiu. Jej úlohou teda je, aby takáto stavba počas svojej životnosti produkovala a spotrebúvala čo najmenej energie.

Čo všetko zahŕňa zelená architektúra?

Zahŕňa všetky stavby od rodinných domov až po občianske stavby. Samozrejme, aj tu sú výnimky a nepatria tu napríklad cesty, elektrárne a podobne. Od budúceho roka musí byť každá stavba energeticky čo najmenej náročná, zakategorizovaná do energetickej triedy A0. Celosvetový trend je taký, že energetická náročnosť by sa mala znižovať vo všetkých aktivitách, ktoré ľudstvo robí. Cieľom je čo najmenšia produkcia skleníkových plynov, ktoré majú obrovský dopad na životné prostredie. V stavebníctve je preto tlak na to, aby sa stavby navrhovali s čo najnižšou energetickou náročnosťou.

Niekedy sa napríklad neprihliadalo na to, koľko plynu a elektriny spotrebuje bežná domácnosť. Stavby boli veľmi energeticky náročné aj z toho dôvodu, že konštrukcie a materiály, z ktorých sa stavali, nemali potrebné vlastnosti. Teplo a chlad nedokázali efektívne zadržať. Staré domy mali preto spotrebu 100 až 200 kW na meter štvorcový.

Odkedy funguje zelená architektúra ako taká?

Zelenú architektúru vnímam už od 90. rokov. Na západe sa vtedy začali robiť prvé stavby, ktoré sa navrhovali tak, aby sa zohľadňovali energetické špecifiká. Zo západnej Európy tento trend postupne prichádzal aj k nám. Na Slovensku bol v roku 2005 schválený zákon, ktorý hovorí o tom, ako sa majú v budúcnosti stavby navrhovať. Odvtedy sme mali 15 rokov na to, aby sa zdokonalili technológie a aby sa aj projektanti naučili takéto stavby projektovať. Od budúceho roka majú byť všetky stavby zelené, nízkoenergetické až pasívne.

Dá sa zelená architektúra rozpoznať už na prvý pohľad?

Na prvý pohľad to bežný laik nespozná. Samozrejme, pri nových zelených stavbách sa snažím dať napríklad do fasády zeleň, zelené prvky, lebo aj zeleň prispieva k menšej energetickej náročnosti budovy. Ale nie je to pravidlo. Možno takým viditeľným prvkom je tepelné čerpadlo, ktoré je nový trend a navrhuje sa práve do týchto stavieb. Spotrebováva oveľa menej energie ako bežné kotly, ktoré sa používali doteraz. Čo sa však týka zelenej architektúry, ťažko povedať, ako ju rozoznať na prvý pohľad. Sám vlastním takúto stavbu v centre mesta a keď prejdete okolo, ani netušíte, že ide práve o tento typ architektúry.

Čoraz atraktívnejšie sú pasívne stavby. O čo konkrétne ide?

Pasívne stavby sa vyznačujú malou spotrebou energie pre svoje fungovanie, spadajú niekde medzi 5 až 15 kilowattov za meter štvorcový na rok. Potom existuje ešte aj ultra pasívna stavba – tá má ešte menej ako 5 kilowattov energie na meter štvorcový, dokonca taká stavba vyrába energiu, prípadne ju aj dodáva, a nepotrebuje byť napojená na sieť, je sebestačná. V roku 2010 nastal aj u nás veľký boom fotovoltaiky na výrobu zelenej energie. Fotovoltaické panely sa dávajú na strechu domu, vedľa budovy a sami vyrábajú energiu zo slnečného žiarenia pre potreby domu.

Čo treba zohľadniť pri stavbe pasívneho domu?

Povedal by som, že je dôležité zájsť za odborníkom, ktorý téme rozumie, žije ňou a má už aj čosi navrhnuté. Na stavbu pasívneho domu vplýva X faktorov. V prvom rade to je samotný pozemok, je dosť podstatné, kde sa nachádza – v doline, na kopci, na severnom svahu… To všetko totiž vplýva na to, aké prírodné energie môžem využiť. Je rozdiel, keď mám stavbu na kopci, kde mi ju ofukuje, alebo na južnom svahu, kde môžem využiť najviac slnečnej energie… Preto je najlepšie poradiť sa s odborníkom.

Ďalším faktorom je aj to, ako bude dom vyzerať. Pri pasívnych stavbách je dôležité, aby bola ochladzovacia/otepľovacia plocha čo najmenšia. Keď si to tak vezmeme, guľa je najmenšia plocha, akú dokážeme spraviť. Príkladom je eskimácke iglu – pologuľa, kde sa stráca najmenej energie. Samozrejme, u nás sa takéto domy nestavajú, treba však dbať na to, aby dom nebol rozťahaný, členitý. Pri štvorcovom tvare, ktorý sa približuje pravidelnému telesu, má dom najmenšiu plochu, ktorú potrebuje chrániť pred chladom/teplom, preto je tento tvar najvhodnejší pre pasívne domy.

Dá sa urobiť pasívny dom aj z bežnej stavby rodinného domu?

Áno, dalo by sa. Aj tu to však závisí od spomínaných faktorov, plus aj od toho, ako je dom orientovaný, či je v zástavbe, má okolo seba zeleň… Pasívny dom je potrebé mať dobre zaizolovaný, čo znamená hrubšiu vrstvu izolácie stien, ale aj strechy. Ďalší krok je to, že stavba musí byť vzduchotesná, aby teplo nemohlo unikať. Pasívny dom je najekologickejšia stavba, aká existuje, vyžaduje si preto špecifiká.

Marián Ferjo nie je jediný architekt, s ktorým nájdete na našom webe rozhovor. Zaujímavé čítanie nájdete v sekcii Architektúra a mesto.